Pastiersky šerm na Slovensku

Autor: Roman Hliva | 19.10.2016 o 12:29 | (upravené 20.10.2019 o 11:42) Karma článku: 3,13 | Prečítané:  951x

Mondénna atmosféra veľkých a krásnych šermiarní s obrazmi starých majstrov a zbraňami visiacimi na stenách, rakúsko - uhorských miest Viedeň, Budapešť, Krakov, Praha či Bratislava/Prešporok, lákala mužov i ženy miestnej smotánky.

Niektorí z nich prichádzali do šermiarskych škôl, pretože to bolo módne, iní bojovať proti vlastnej obezite, ale pre väčšinu z nich bol hlavným motívom naučiť sa ovládať šermiarske zbrane - kord, fleret či šabľu. Vo Viedni si vybudoval skvelé renomé taliansky učiteľ šermu, veľký znalec šable Luigi Barbasetti a medzi viedenskou smotánkou sa stalo zvykom "šermovať u Barbasettiho". Majstra Barbasettiho spomínam i vo svojom článku "Súbojová Bratislava".

Existoval i iný šermiarsky svet, agro - pastiersky, odlišný od aristokraticko - buržoázneho. "Pastiersky šerm" sa vyvíjal vo vidieckom prostredí, kde neexistovali šermiarne a profesionálni učitelia šermu, šermiarske znalosti sa šírili v rámci rodiny, z pokolenia na pokolenie. Na dedine žili v jednom dome tri generácie, starí rodičia, rodičia a deti. Nositeľmi znalostí boli starí rodičia, ich deti a vnuci tieto vedomosti od nich získali.

Pastiersky šerm bol šermom obranným, kým klasický, kord, fleret a šabľa, súbojovým i športovým. Pastiersky šerm sa používal na obranu proti lesnej zveri i agresívnym ľuďom, pomocou bežných pracovných nástrojov dostupných v každom dome či domácnosti - vidly, motyky, biče a pastierske palice. V Maďarsku postupne od 1920 - tych rokov vzniká novodobé bojové umenie "Baranta", ktoré vychádza i zo starej pastierskej tradície ovládania biča a palice na území Uhorska, cvičí sa aj u nás napr. v Rimavskej Sobote a Košiciach.

Umenie pastierskej palice na Slovensku
Palica slúžila slovenským pastierom na podopieranie, poháňanie, chytanie zvierat i na obranu a meranie. Pastieri boli majstrami v zhotovovaní palíc, používali niekoľko druhov, hladké a rovné slúžili na podopieranie, na konci spevnené kovom na obranu, slávnostné boli ozdobené kovovou rukoväťou. Dobrý pastier bol zároveň aj liečiteľom svojho stáda, a tak používal i palice s rukoväťou v tvare háka. Ak si ovca poranila nohu, za pomoci palice ju pastier chytil za nohu a ranu ošetril. Palica bola pre pastiera dôležitá a podľa povery jej strata spôsobila škodu stádu.

Spôsob použitia palice na obranu i na psychologické pôsobenie pri konverzácii nebol pôvodom "bojový", ale vychádzal z jej každodenného bežného použitia, poháňania a chytania zvierat či klopania na drevené dvere. Pastierska prax ukázala, že úplne ináč prebieha rozhovor majiteľa palice, keď ju má pri sebe a keď sa s ňou pohráva pri vysvetľovaní svojho názoru či oponovaní. V kritických prípadoch palicu chytí za oba konce v dvojručnom úchope, stredom palice udrie či odsotí protivníka. Prípadne ju uchopí iba jednou rukou, za jeden koniec, rýchlo si kľakne a úderom druhého konca zasiahne protivníkovu nohu. Slovné zvraty "vyprášiť kožuch" alebo "dolámať hnáty" majú svoj pôvod práve v pastierskom šerme.

Tradícia pastierskej palice na Gemeri - Malohonte

V novinách "Slovenský východ" z 18.9.1932 bol opísaný tragický prípad, kedy palica bola použitá v pouličnej bitke v obci Hačava. Posilnený alkoholom vyšiel z miestnej krčmy istý Juraj Hodermanský - Červený, ktorý mal v minulosti spor s Michalom Radványim, 26-ročným robotníkom, pretože Radványi ho kedysi v kostole zhodil z chóru. Okoloidúci objavili neďaleko krčmy Hodermanského bezvládne telo. Práve Radványi bol zatknutý a postavený pred porotu pre zločin zabitia človeka. K činu sa však nepriznal. Obvinili ho, že pálenkou "zmoženého" Hodermanského napadol pastierskou palicou.

V období c.k.monarchie bolo módou nosiť, v meste, pánmi ako súčasť obleku, vychádzkovú palicu so zahnutou rukoväťou. Ľudovo sa jej hovorilo "špacírštok" alebo "špacírhúl". Použitie v konfliktnej situácii bolo podobné ako pri pastierskej palici. V roku 1912 v uhorských novinách bol uverejnený článok, ktorý popisuje využitie vychádzkovej palice i dáždnika na obranu. V "uhorskej škole" sa neodporúčalo palicou/dáždnikom udierať, iba bodať tenkým koncom, pretože úder [smerujúci obvykle na hlavu] sa ľahko kryl predlaktím. Uchopili sa oboma rukami v strede, vo vodorovnej polohe. Bodlo sa zdola nahor, najlepšie dvakrát, najprv do tela a potom do tváre. Ako som spomenul, udierať sa neodporúčalo, iba ak protivník nebol schopný brániť sa, nasledoval úder zahnutou rukoväťou do hlavy, tzv."rana z milosti". Pastiersky šerm bol rozšírený i v iných európskych regiónoch.

Los Vergas
V knihe španielskeho autora Liboria Vendrell y Eduart z roku 1881 "Arte de esgrimir el palo" [Umenie šermu palicou] sa uvádza, že pastierska palica sa používa v oblasti Santander, v horách, v Leone, v Astúrskom kniežatstve a v niektorých častiach Galície, vo Francúzsku, v Auvergne a v Franche - Comté, v Portugalsku, v Alta a Baixa Beiras, pričom je to prirodzená zbraň, ktorú legislatíva nezakazuje, známa iba pastierom, ktorí ju používajú. Zaujímavé je, že nespomína španielsky región, kde sa pastiersky šerm zachoval do dnešných dní, Kanárske ostrovy.

Na kanárskom ostrove Tenerife sa uchoval pastiersky šerm rodiny "los Vergas", ale i iných rodín. Táto rodinná tradícia pochádza z obce La Esperanza, hlavou a zakladateľom bol Eugénio Diaz, prezývaný "el Verga". "El Verga" je "bojové meno", ktoré bolo odovzdané spolu s rodinnými znalosťami potomkom, vrátane jeho syna Elicia a dcéry Luciany. V súčasnosti sú dvaja synovia Elicia, Chencho a Elicio, hlavami rodinnej tradície "los Vergas".

Liu Bo
Umenie pastierskej palice, na ostrove Sicília nazývané "l´Arte del Bastone Siciliano", bolo sicílskymi úradmi dlhé roky zakázané, preto sa praktizovalo skryte, na okrajoch polí či lesných cestách. Pravdepodobne by zostalo i zabudnuté, nebyť mladého Sicílčana, Letteria Tomarchia z Catanie, ktorý v 1970 - tych rokoch zamaskoval pastiersku palicu ako japonské "bo". Využil popularitu karate a vznik škôl ázijských bojových umení na Sicílii, ktoré miestne úrady paradoxne povolili. A tak zakázané umenie sicílskej palice sa mohlo [pod názvom "Liu Bo"] oficiálne cvičiť v karate školách. "Liu" bola prezývka zakladateľa Letteria Tomarchia, preto i "nové" bojové umenie bolo nazvané "Liu Bo".

Tradícia pastierskej palice na ostrove Sicília

Pre urážku palica, pre česť nôž
Sicílske príslovie "pre urážku palica, pre česť nôž" vychádza z tradície a kultúry ostrova Sicília i južného Talianska, kde sa pastierske palice často skrížili pri rôznych sporoch medzi pastiermi, rodinami, pri bránení cti či v boji za spravodlivosť. Naproti tomu nôž [britva] bol používaný predovšetkým na odvetný útok, pri krvnej pomste "vendetta" alebo zjazvení "sfregio". Symbolický význam mala rezná rana na tvári, ktorej účelom bolo potupiť protivníka, napr. soka v láske. Aby zostala trvalá jazva, čepeľ sa pred útokom natierala mydlom. Mať zjazvenú tvár v Taliansku znamenalo veľkú hanbu. Dnes jazvu ľahko odstráni plastický chirurg, ale v časoch minulých [pred druhou svetovou vojnou] to bola trvalá pamiatka pripomínajúca moment poníženia.

Naopak v iných európskych krajinách, napr. v Nemecku, jazva na tvári sa považovala za znak mužnosti a odvahy. Tradíciou nemeckých univerzít bol šermiarsky zápas "mensur" [vyskytuje sa i dnes]. Čepeľ chladnej zbrane "mensurschläger" častokrát spôsobila šermiarovi hlbokú sečnú ranu na hlave s jazvou "schmiss" ako dôsledok.

Webová stránka autora článku -- http://www.noze.hliva.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Som sama na päť detí, žijem z brigád a nemám nárok na pomoc

Päť príbehov slovenských jednorodičov.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Fico asi vie, prečo sa dištancuje od Bödöra

Azda sa to čoskoro dozvieme aj my.


Už ste čítali?