Nože zo Štósa

Autor: Roman Hliva | 18.2.2014 o 18:53 | (upravené 12.12.2015 o 11:36) Karma článku: 3,48 | Prečítané:  2160x

Týmto dnešným článkom uzatváram trojdielny cyklus o histórii nožov a nožiarskej výroby na Slovensku:

1. diel - Nože a nožiarska výroba na Slovensku - pohľad do histórie
http://hliva.blog.sme.sk/c/345248/Noze-a-noziarska-vyroba-na-Slovensku-pohlad-do-historie.html
2. diel - Slovenské nože v prvej svetovej vojne
http://hliva.blog.sme.sk/c/347438/Slovenske-noze-v-prvej-svetovej-vojne.html
3. diel - Nože zo Štósa.

V článku "Slovenské nože v prvej svetovej vojne" som sa venoval útočnému nožu vzor 1917, ktorý sa vyrábal vo východoslovenskej obci Štós a ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť výzbroje Rakúsko - Uhorskej a neskôr i Čs. armády. Dnes by som chcel spomenúť iné nože vyrábané v Štóse miestnymi nožiarskymi firmami Wlaszlovits, Komporday a Schreiber a synovia i predstaviteľom súčasnej generácie štóskych nožiarov p. Otto Neumanom.

noziar.jpg

Otto Neuman. Pochádza z rodiny, kde už štvrtá generácia sa zaoberá výrobou nožov. Jeho dedo pracoval u Wlaszlovitza, otec u Wlaszlovitza a Sandrika, mama 40 rokov u Wlaszlovitsa, Kompordaya i Sandrika. Výrobou nožov sa zaoberá i mladší brat Imrich. Je držiteľom mnohých ocenení na rôznych nožiarskych súťažiach za bojové a lovecké nože. Prvé miesto na brnenskom Top Knife 2002 za bojový nôž Golag a cenu vo Sv. Antone "Poľovnícky nôž roka 2009" možno považovať za tie najprestížnejšie. K nim treba prirátať i prvé miesto v súťaži Brno Super nôž 2000 za zatvárací lovecký nôž pre 80-ročného majstra Imricha Neumanna, Ottovho otca, vtedy najstaršie žijúceho nožiara na Slovensku.

13db6982-4310-44b9-b488-c877334c0870.jpg

Sarajevo zo Štósa. Ako malí chlapci takmer všetci naši dedovia túžili mať cenovo prístupný zatváraci nožík s oceľovými črienkami ľudovo zvaný "sarajevo", ktorý predávali podomoví predavači z Bosny a Hercegoviny i z Macedónska. Tých zasa ľudia prezývali "lacný Jožko" alebo "bratko bosniak", pretože každému tykali a volali ho bratko [brat]. Rázovití potulní obchodníci z Balkánu oblečení v bosenských krojoch s fezmi zo strapcom na hlavách boli vítaní v každej dedinskej domácnosti. Deti ich radostne vítali už pred dedinou. Svoje výrobky mali dômyselne poukladané v drevenej krošni so spústou zásuviek. Krošňu mali zavesenú na bruchu a pri predaji si ju podložili silnou drevenou palicou. Okrem nožov predávali lacný drobný tovar ako ihly, nite, gombíky, špendlíky i sladkosti pre deti. Od konca 1. polovice 19 storočia do začiatku 20. storočia [do zákazu podomového predaja v Rakúsko-Uhorsku] pravidelne peši prichádzali do slovenských miest a dedín, na každé miesto prišli raz, dva razy do roka. Pôvodne predávali nože produkované v Bosne, keď ich začala, pre veľku obľubu, vyrábať v Štóse firma Wlaszlovits, tak "lacní Jožkovia" začali predávať štósku nožiarsku produkciu. Nože ručne vyrobené v Bosne neboli cenovo konkurencie schopné lacnejšej továrenskej výrobe zo Štósa. Výrobu tohto obľúbeného noža prevzal i Sandrik - pod menom "dukla".

schreiber1.jpg

pracovne.jpg

Nože do domácnosti. Z produkcie firmy Schreiber a synovia - na natieranie, krájanie, stolovanie, do záhrady. Slovenské gazdinky boli s týmito nožmi spokojné a dnes ich ešte stále vyrábaju [ručne] nožiari v nemeckom meste Solingen.

3cc6_2_big.jpg

Značenie firmy Wlaszlovits na niektorých nožoch.

spojar.jpg

Spojársky/elektrikársky nôž. Produkovaný firmou Wlaszlovits v rokoch 1925-1939 pre telegrafné prápory československej armády.

1.jpg

Kuchynský nôž. Z produkcie firmy Wlaszlovits.

wlotvarac.jpg

Otvárač na konzervy. Z produkcie firmy Wlaszlovits.

tesaksls.jpg

Tesák Štátnych lesov a majetkov. Z produkcie firmy Wlaszlovits z rokov 1939-1945.

sa.jpg

Šabľa vzor 24. Z produkcie firmy Wlaszlovits, ktorá ju vyrábala pre potreby Čs. armády do roku 1948 [v rokoch 1939-1945 pre potreby Slovenskej armády].

H1069-L41457832.jpg

Krátka šabľa. Z produkcie firmy Wlaszlovits.

4.jpg

43.jpg

44.jpg

45.jpg

Zábery fabriky Wlaszlovits v čase najväčšieho rozkvetu v 2. polovici 19. storočia.

vyucnylist1.jpg

Výučný list z roku 1886. Bol udelený 17-ročnému učňovi Štefanovi Kuhnovi zo Štósa, ktorý sa učil nožiarskemu remeslu u Wlaszlovitsa 5 rokov, od roku 1881 do roku 1886. Každý mladý muž zo Štósa, ktorý chcel sa stať nožiarom, túžil sa naučiť tomuto remeslu vo Wlaszlovitsovej fabrike.

prehliadka1.jpg

prehliadka.jpg

Slávnostný sprievod. Tieto fotografie pochádzajú z roku 1931, keď Štósom prechádzal sprievod alegorických vozov pri príležitosti usporiadania súťaže v speve medzi Smolníkom, Medzevom a Štósom. Vozy na fotkách patrili Wlaszlovitsovej fabrike, na jednom sedeli brúsiči, ktorí za jazdy predvádzali nožiarske umenie a na druhom bol umiestnený výstavný panel s kolekciou nožov. Tradícia slávnostných sprievodov s alegorickými vozmi zanikla po druhej svetovej vojne, keď došlo k deportáciam veľkej časti pôvodného nemeckého obyvateľstva zo Štósa, tak i Medzeva a Smolníka, a po znárodnení Wlaszlovitsovej fabriky v roku 1948.

Webová stránka autora článku -- http://www.noze.hliva.sk

Zdroj: internet, publikácia M. Pernitzky: "Nože a nožíři v Československu"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?